So... what now?

24. june 2017 at 9:27 | Luan |  Info
Hi fellas.

Rubrika "Info". Takže asi viete, čoho sa tento článok bude týkať. Ak sledujete blog Yoyo, môj článok sa bude podobať na ten jej najnovší.
Uvažovanie o odchode.

Hned na začiatku chcem poďakovať tým pár ľuďom, ktorí sem chodia, alebo aspoň chodili. Takže... asi len Yoyo? Hi there, sweetie. Vedela som, keď som tento blog zakladala, že sa nevypracujem na špičku, že nebude jeden z tých best, a vôbec, že budem mať nejakých čitateľov. Heh. Positive vibes. Viete, k blogovaniu som sa vrátila vďaka Yoyo. Blog som už predtým mala, vydržal mi dva roky. Skončilo to tak, že už som nemala chuť písať ani nápady na články. Skončí to takto aj s týmto blogom? Možno áno.


Totižto, uvažujem o odchode. Možno taký dlhší hiatus, alebo definitívny koniec. Pod slovom odchod myslím presun na inú doménu. Než som založila nonexisting, celkom reálne som premýšľala nad Tumblr. Blog.cz mi veľmi nevyhovovuje.
Pozrite sa na tie jazykové skupiny - Česi, Slováci, a tam to končí? Tumblr, blog a zároveň niečo ako sociálna sieť, poskytuje spojenie s celým svetom. Budem znieť divne, keď poviem, že mám radšej anglický než slovenský jazyk? Rozumie mu väčšina ľudí na celom svete, zato slovenčine rozumejú asi len Česi a ostatné slovanské národy. Dosť veľký rozdiel, čo? V angličtine počúvam songy, aj ich sama v tomto jazyku píšem, články vyhľadávam radšej v angličtine, takisto sledujem youtuberov rozprávajúcich anglicky - jednoducho, angličtina je pre mňa lepšia než slovenčina. Na Tumblr by som pravdepodobne písala anglicky. Nápad písať dvojjazyčný blog -niekde inde, než na Tumblr- som mala tiež. Slovensko-anglický blog. Hm, moc neviem. Skôr len tá angličtina.
Vzhľad blogu. Blog.cz je proste... eh. Jasné, design vlastného blogu si smiete upraviť sami, ale čo budú robiť tí, ktorí si sami design spraviť nevedia a nepoznajú nikoho, kto by im ho urobil? To bol môj prípad na starom blogu, asi rok som používala tie predlohy. Ah god. Vyzeralo to hrozne. Je to shit, no (sorry guys).


"Lulan, čo si tu ešte neurazila?"
Ehm ehm... tak napríklad... úvodnú stránku? Odporúčané články väčšinou nestoja za nič. Nie sú podľa môjho gusta. Jo, tak už asi viem, prečo nie som medzi tými najlepšími blogermi. Odlišný štýl písania, odlišné záujmy, odlišný kontent. Yay, Luan uráža všetko a všetkých.
Tá blbosť (premáhanie sa, aby som sa nevyjadrila horšie) s pretočením menu. Neznášam to. Proste, ma to vždy vytočí, keď to urobia. Asi nemám zmysel pre humor. To neni prekvapivé, že? Heh, no nič. Ale guys, fakt sa vám to zdá vtipné? Ja som kvôli tomu len viac triggered, než som už bola predtým. Neviem prečo to tak na mňa pôsobí. Žeby preto, že nemám rada debilné vtipy? "Lulan, ale tvoje vtipy za nič nestoja." Viem. Ale i tak. Je to vtipné?

Takže tak. Nechcem to zas preťahovať, ako by som to vždy najradšej urobila. So... asi sa presuniem na Tumblr. Asi. Alebo s blogovaním skončím. Nateraz. Blog však nevymažem, aj keby som odtiaľto odišla. Možno sa vrátim. Možno napíšem článok, ako som sa rozhodla. A možno to nechám tak. Luan je nevypočítateľná, bros.


Bye guys
 

Best of the month - April

3. may 2017 at 20:11 | Luan |  Best of the month
Hello, little kittens!

Tento článok bude aj také menšie uvítanie v novom mesiaci - máji. Bros, výstupné testy sa o chvíľu navalia... Každopádne, v tomto článku budú najlepšie veci zamesiac apríl. Podobné články som písala aj na predošlom blogu, teda ich prenesiem aj sem. Nehovorím, že budú vychádzať každý mesiac... uvidí sa.


Finally?

26. april 2017 at 15:15 | Luan |  Diary
Top of the mornin' to ya ladies, my name is Jacksepticeye Luan and welcome back to a game my blog.
Jack je best, guys. xD

Každopádne, zdravím, Luan je späť. Konečne. A nový článok o ničom, yay. (svojho pesimizmu sa len tak ľahko nezbavím... sorry :D)
Hádajte, prečo som sa uráčila ozvať? Luan je doma... YAS! Teda, do utorka. Potom znova musí čeliť nočnej more, ktorej sa hovorí škola, a prežíva ju vlastne cez deň. Bros, ja viem, že sny sa môžu stať skutočnosťou, ale prečo mi nikto nepovedal, že nočné mory sú sny tiež? ...Meh.
Tak tu teda ležím na sedačke, zabalená do deky, tablet si opieram o kolená a počúvam hudbu (pozná niekto z vás Night in the Woods?). Popri pokusoch o napísanie článku hrám FNaF 3 a snažím sa vymyslieť, ako si rýchlo zvýšiť level v GxB (a nikde som sa s tým nepohla -_-). Oh, a dusím sa kašľom. A občas stále som nútená uvoľniť si nosné dutiny kôš je už plný vreckoviek.
Mám chytenú priedušnicu či čo. Doktorka vravela, že nechýba málo, a bude z toho zápal priedušiek, ak nebudem brať lieky. Ak zmizne tá odporná bolesť hlavy, zapríčinená teplotou, bude to ok. Cítili ste sa niekedy totálne mizerne? Heh, takú otázku ste odo mňa mohli čakať.
Pristihujem sa, ako sa až pričasto pozerám na mobil, v očakávaní, že mi niekto napíše. Mweheh. Bez internetových kamarátok by som nemala fakt nikoho.
Takže, hádam, že toto je k dnešnému článku všetko. Také menšie info. Pravdepodobne môžete čakať vyššiu aktivitu (aj tak to nebude nič moc, ako sa poznám). Avšak zrejme viac než len jeden článok za týždeň. Takže dva. xD Ale nie, ešte neviem. Uvidí sa.

Bye guys.

Luan nevyzerá tak zlato keď plače. Jo, Mae je zlatá vždy. xD


Luan
 


Review : Krásni a mŕtvi 4 - Phoenix | Eden Maguire

22. april 2017 at 19:15 | Luan |  Books - reviews
Hi, my lovely little zombies.

Jo, Luan sa uráčila ozvať. Články raz za týždeň? Pravdepodobne tak bude môj blog vyzerať.
Každopádne, pred pár dňami som dočítala knihu z mojej obľúbenej série - Krásni mŕtvi -, a dnes sa s vami chcem podeliť s mojím názorom na poslednú, teda štvrtú, knihu série.

Názov: Phoenix
Autor: Eden Maguire
Séria: Krásni a mŕtvi (4/4 dielov)
Počet strán: 280
Väzba: mäkká

O knihe: Jonas, Arizona, Summer - všetkým trom mŕtvym spolužiakom pomohla Darina vyriešiť tajomstvo ich smrti, aby ich duše mohli odísť na večnosť v pokoji. Teraz je na rade ten posledný a najdôležitejší: Krásny mŕtvy Phoenix, Darinin chlapec, jej najväčšia láska. Bol dobodaný v bitke na benzínke. Kto je jeho vrah? Darina vie, že mu musí pomôcť. Ale tiež vie, že tentoraz sa s ním rozlúči navždy. Čas beží, Darinu opúšťajú sily, nenachádza u nikoho pomoc, dokonca samotný Phoenix akoby nechcel spoznať pravdu. Porazí láska smrť?

Môj názor: Od začiatku knihy som vedela, čo sa stane na konci. Vedela som to, pretože to tak bolo aj v predošlých knihách. Darina sa vráti v čase, aby objasnila záhadu Phoenixovej vraždy - rovnako, ako to urobila aj pri Jonasovi, Arizone a Summer. To cestovanie v čase vždy ostáva ako posledná možnosť, ak Darina a Krásni mŕtvi nenájdu vinníka. Pri prvej knihe to bolo ešte fajn, ale keď sa to začalo opakovať v nasledujúcich... prišlo mi to také nedotiahnuté. Darina a Krásni mŕtvi to predsa mohli urobiť na začiatku a netrápiť sa s hľadaním odpovedí. Čo sa mi na príbehu páčilo, bolo to, že autorka nám priblížila život Huntera a odhalila jednu prekvapujúcu skutočnosť súvisiacu s ním. Huntera som si postupom času celkom obľúbila, aj keď spočiatku sa zdá chladný a neprístupný - vlastne ako ja, kým sa vám neotvorím a nespoznáte moje pravé ja. Na knihe oceňujem aj to, že bola malá a vziať si ju so sebou a čítať ju som mohla prakticky všade. Mäkkú väzbu síce nepreferujem, ale ak je dobrá kniha, nezáleží na tom. Taktiež sa mi pozdávala obálka knihy - ako aj na predošlých dieloch série. (Poznámka: vzadu na knihe sú autori fotografií... len taká malá zaujímavosť. Ja sama som si to najskôr nevšimla.) Ohľadom vraha Phoenixa - pri pouličnej bitke sa niečo také dalo čakať, ale aj tak sa mi to... akosi nepozdávalo. Avšak knihu, aj napriek jej malému rozsahu, hodnotím kladne. Ak máte radi príbehy spojené so smrťou a tajomstvami, určite po nej siahnite.

Zhrnutie hodnotenia: 4/5 bodov


Luan

Diary - 12.4.2017

14. april 2017 at 9:00 | Luan |  Diary
Hi.

(článok písaný včera, bros)

Vlastne by som ani nevedela, aký je deň, ak by som sa nepozrela do kalendára. Jo, štvrtok, a zároveň prvý deň prázdnin. Viete čo? Neteším sa. Na Veľkú noc sa nikdy neteším. Jediné pozitívum je, že nie som nútená ísť do pekla školy, a tak môžem byť celý deň nalepená na obrazovke mobilu/tabletu/notebooku, kukať už dávno pozreté videá na YT, hrať hry a počúvať hudbu. Vitajte v mojom živote. Ale je tu krásne! Luan, nikto to nepochopí, prestaň sa snažiť.

Well, včerajšok bol o kúsok iný než iné dni, a keďže tu nechcem písať 3 články za sebou o knihách, toto bude asi najvhodnejšia aj najmenej namáhavá pre Luan alternatíva na článok.

Pohodlne sa usaďte, vezmite do ruky horúcu čokoládu a... snáď si po prečítaní tohto článku nebudete chcieť nechať vymazať pamäť od pána nemŕtvych. Hunter je celkom milý chlapík.



Book challenge 2017

2. april 2017 at 11:00 | Luan
Hi, friends!

Najskôr som myslela, že sa nezúčastním, ale nedalo mi to (čo ma k tomu dokopalo - článok u Plantchi :D), a už po tretí rok sa zapájam do knižnej výzvy u Ells.
Počet kníh si budem postupne navyšovať. Uvidíme, k akému číslu sa napokon dostanem.



1. Malé klamárky 3 - Neodolateľné | Sara Shepard
2. Malé klamárky 4 - Neuveriteľné | Sara Shepard
3. Malý princ | Antoine de Saint-Exupéry
4. Malé klamárky 5 - Zlomyseľné | Sara Shepard
5. Malé klamárky 6 - Nebezpečné | Sara Shepard
6. Jana Eyrová | Charlotte Brontë
7. Malé klamárky 7 - Bezcitné | Sara Shepard
8. Anna zo Zeleného domu | Lucy Maud Montogmery
9. Malé klamárky 8 - Ohrozené | Sara Shepard
10. Krásni a mŕtvi 2 - Arizona | Eden Maguire


11. Krásni a mŕtvi 3 - Summer | Eden Maguire
12. Krásni a mŕtvi 4 - Phoenix | Eden Maguire
13. Kráska a geek | Melissa Keil

...
Luan

Review : Malé klamárky - Ohrozené | Sara Shepard

1. april 2017 at 22:00 | Luan |  Books - reviews
Dajte si pozor na to, čo si želáte!

Hi, guys!

Jo, jo, aktivita, poznáme to, bla bla, hlúpe výhovorky. Niečo také ja sem písať nechcem. Kukajte - blog je pre mňa koníček. Nie povinnosť. Get it? Get it.

Dnes sa chcem venovať knihe, ktorú som dočítala len nedávno. Myslím, že sériu Malé klamárky, alebo v angličtine Pretty Little Liars, niektorí z vás poznajú. Niektorí knižnú podobu, iní zasa seriál - ja sama som knihy, podľa ktorých bol seriál natočený, spoznala až vďaka nemu. Avšak skončila som niekde pri 3. sérii... viete, knihy sú lepšie. xD


Názov: Ohrozené
Autor: Sara Shepard
Séria: Malé klamárky
Počet strán: 205
Väzba: mäkká


Každý príbeh sa nekončí šťastne...


O knihe: Hrdinky série Malé klamárky sú tentoraz naozaj ohrozené, hoci si to vôbec neuvedomujú. na scénu znovu prichádza ich dokonalá priateľka Ali: vyrieši sa veľká záhada spojená s jej zavraždením. Ukáže sa, že všetko sa odohralo úplne inak, ako sa nazdávala polícia i celý Rosewood. No Spencer prežije napínavé dobrodružstvo s vlastnou sestrou, Ariu škaredo sklame jej nový priateľ, Emily sa bláznivo teší, že neodolateľná Ali nezomrela, a Hanna sa musí dostať z veľkého poníženia, aké jej uštedrila nevlastná sestra Kate. No to všetko prevýši hrozná pasca, ktorú našim malým klamárkam nastavila skutočná A.

Môj názor: V poslednej knihe sa dozvieme odpovede na otázky, ktoré si všetci kladieme. Kto je skutočný/á A? Kto zabil Ali? Autorka nás necháva v neistote celý čas. Komu môžeme veriť a komu nie? V tejto knihe vás čakajú samé prekvapenia - a pekné malé klamárky sa veru znova potrápia. Už nedostávajú správy od tajomnej osoby, ktorá sa podpisuje ako A - veď tá sedí vo väzení... alebo nie? Shepard nám svojím príbehom vnucuje ďalšie a ďalšie otázky, na ktoré sa dozvieme odpovede až na konci, ktorý všetci napäto očakávame. Musím priznať, tak trochu mi chýbali správy a odkazy od A. :D Malé klamárky tentokrát hľadali znova pravdu okolo Alinej vraždy, ale spoločnosť im robila ich dávna priateľka Ali... alebo to nebola ona? Verte mi, vysvetlenie vás dostane rovnako mňa. Luan pozerala na knihu akoby uvidela zjavenie, keď si to všetko v hlave dávala dohromady. xD So štvoricou klamárok sa niekto pekne - a kruto - pohral. Kto stál za pokusmi o ich usmrtenie či zavretie do väzenia? Kto nastražil falošné pasce? Autorka - alebo teda tá záhadná osoba zvaná A - nám nakoniec všetko ozrejmí. Rozuzlenie bolo podľa môjho názoru až príliš jednoduché, i keď by som to vôbec nečakala. Shepard mohla využiť nám už známe postavy, a nie pridať ďalšiu. Avšak knihu hodnotím kladne a ak máte radi tajomstvá a napätie, rozhodne stojí za prečítanie.


Zhrnutie hodnotenia: 4,5/5 bodov


"Sú dve tragédie v živote.
Jedna je, keď nedostaneme to, po čom srdce túži,
a tá druhá, keď to dostaneme."
-George Bernard Shaw


Luan

Look into my eyes... what can you see?

26. march 2017 at 22:00 | Luan |  Stories
"Pozri sa na mňa," povedala som do ticha. Pomaly na mňa preniesol zrak. Počúval ma s akousi nechuťou. Ale potreboval to vedieť. Potrebovala som mu to povedať. "Pozri mi do očí," povedala som naliehavo. Urobil tak. "Čo tam vidíš?" Zamračil sa.
"Kde?"
"V mojich očiach," odpovedala som. Pozeral sa mi do nich. A ja do tých jeho. Ponorila som sa do nich, do tej temnej hlbiny. Padala som dolu studňou, no bolestivý náraz neprichádzal. Išla som stále hlbšie... V týchto očiach som videla radosť i smútok, šťastie i bolesť, lásku i nenávisť. Odzrkadľovali sa v nich všetky jeho pocity. Dokázala som z nich vyčítať jeho myšlienky. Poznala som ho natoľko, že sme sa dorozumeli bez slov. Jedným pohľadom sme si navzájom dokázali vyjadriť všetko, čo sme chceli. Tie oči ma sprevádzali na každom mojom kroku, starostlivo ma vždy sledovali. Boli to oči priateľa, spriaznenej duše. ...A teraz boli tie oči sklenné. Vytratila sa z nich iskra života. Zmizlo to hrejivé teplo, ktoré mi vždy vyčarilo úsmev na tvári. Boli rovnako chladné ako jeho ruky.
"Čo vidíš?" šepla som. Chvíľu mlčal. Akoby zvažoval slová, ktoré povie.
"Nič," povedal napokon. A toto slovo, toto jednoduché slovo, vo mne zapálilo oheň. Stačila jedna iskra, a rozhorel sa celý les. Páliaca tekutina kolovala mojimi žilami, napĺňala ma. A ja som odrazu vedela, čo mám robiť. Chytila som jeho ruky do mojich dlaní. Mykol sa, no pohľad neodtrhol. Mŕtvolný chlad prenikal pod moju pokožku, no oheň neuhasil. Stisla som ruky, ktoré ma toľkokrát hladili. V ktorých som našla svoje útočisko, keď mi bolo zle. No on nevedel všetko. Teraz sa to mal dozvedieť. Všetky svoje myšlienky som sústredila na spomienky. Na minulosť. Na všetko, čo o mne nevedel. A potom, som mu ich ukázala.
Najprv mal rovnaký neprístojný výraz. Vytrvalé odmietanie. Zatrpknutosť. Po pár sekundách sa to zmenilo. Uvidel to. Uvidel ich. Jeho pohľad zmäkol. Ukázala som mu seba. Svoju minulosť, o ktorej nikto nevedel. Jemu jedinému som to dokázala ukázať. Pri ňom jedinom som dúfala, že to pochopí. Jemu som sa otvorila najviac zo všetkých. I keď nie úplne... ale vedel toho o mne najviac. Zatvoril oči. A otvoril ich. Boli ešte stále sklenné, ale nemali ten prázdny pohľad. Bude sa hnevať, že som mu to ukázala až teraz? Teraz, keď to už nikomu nemôže povedať? Bude si myslieť, že som mu neverila?
"Ďakujem," povedal.
"Za čo?" opýtala som sa potichu.
"Že si mi to ukázala." Usmial sa. Úsmev rozžiaril jeho tvár. "Za to ďakujem." Opätoval mi stisk rúk. Stála som tam potichu. Cítila som, že tu už nebude dlho. O chvíľu ma opustí. Opustí navždy... Z náhleho popudu som sa postavila na špičky a pobozkala ho. Dotyk, jeho teraz chladných pier, bol rovnaký. Rovnaký ako vždy, keď sme sa bozkávali. Bozk mi opätoval. Spomenula som si na bozk v parku na lavičke. Na ulici v daždi. V škole počas prestávky. Uňho doma v kuchyni. Ale toto bol posledný. Náš posledný bozk. Než odíde na večnosť.
"Je čas," povedal šeptom, keď oddelil naše pery. Smutne sa na mňa usmial. "Mysli na mňa len s úsmevom na perách. Vždy budem s tebou. Tu," priložil ruku na miesto, kde mi bilo srdce. Poslednýkrát na mňa pozrel. Potom sa obrátil chrbtom ku mne a kráčal v ústrety oslepujúcej žiare. Dívala som sa, ako mizne v tom tajomnom svetle...
Až keď žiara zmizla, naplno som si uvedomila, čo sa stalo. Odišiel. Navždy. Na večný odpočinok. Klesla som na kolená. Oči mi zaliali slzy. A cez tú záplavu som zbadala vec ležiacu na zemi mokrej od dažďa. Natiahla som k nej ruku a pevne ju uchopila v dlani. Nevnímala som bolesť, nevnímala som krv, ktorá sa mi z dlane rinula. Zanechal mi poslednú pamiatku na neho. Pritisla som si ju k hrudi.
Bielu ružu.

...
Luan

V lese

18. march 2017 at 13:22 | Luan |  Stories
Hello, friends!

Ospravedlňujem sa za dlhšiu neaktivitu - bola som bez pripojenia na internet a potom sa akosi nenašiel čas... v škole sa toho veľa navalilo. Každopádne, dnes tu mám pre vás článok, ktorý pravdepodobne nebude až taký bežný - nahliadnutie do mojej tvorby.
Inšpiroval ma obraz (Bohdan Hostiňák, V lese, 2005, olejomaľba), ktorý sa mi sem nepodarilo dať - na internete som ho, bohužiaľ, nevedela nájsť a odkaz na stránku, kde bol, mi nefungoval. Ten obraz mi vnukol nápad na krátky príbeh, alebo, lepšie povedané, poviedku. Nepíšem práve najlepšie, preto budem rada za každý názor a upozornenie, čo by som mohla zlepšiť.

(by: Yo)


Design 1 - Sans

8. march 2017 at 9:15 | Luan |  Designs
Hello, friends!

Ako ste si už mohli všimnúť, na blogu je nový design, (prekvapivo :D) so Sansom. Vytvorila ho talentovaná Plantchi, za čo jej veľmi ďakujem. A taktiež ďakujem Yo za PNG. Bros, bez vás by som bola stratená.
Určite so mnou budete súhlasiť, že design sa Plantchi podaril. Ešte raz, vďaka!


With: Sans | Percentage : 100%

Luan

Where to go next